Mentalita obete & tvorcu 

Mentalita obete je fáza zrenia našej duše, pre ktorú je charakteristická emócia strachu a súvisí s nervovými spojmi tzv. plazieho mozgu, ktorý zodpovedá za naše individuálne prežitie. 

Tento nevedomí strach v nás vytvára presvedčenie oddelenosti od okolitého sveta a človek v tomto vedomí nadobúda pocit, že je vydaný na nemilosť osudu a boju o prežitie. 

V komunikácií dokážeme túto mentalitu odhaliť napríklad tak, že svoj názor začneme vášnivo vysvetľovať, obhajovať alebo vyviňovať sa zo situácie. Vyslovene bojujeme o svoje presvedčenie, aby sme ostali vo svojom bezpečne vytvorenom priestore a neprijímame, či až odmietame iný uhol pohľadu.

Chránime našu zraniteľnosť a nechceme ju ukázať svetu. Staviame okolo seba štíty obrany, aby sme si zabezpečili prežitie a neprišli o svoj status, mienku, pozíciu a pod. 

Vina a hanba sú hybnými silami nášho konania. Pocity viny nás nútia obVINIŤ z našich pocitov, neúspechu, choroby radšej celý svet, systém, ľudí, "dobu", ako by sme si mali priznať, že za svoj život sme plne zodpovední len my sami. V prevzatí plnej zodpovednosti a uznanie schopnosti tvoriť svoj život nám bráni pocit HANBY. 

Uvedomenie si týchto skutočností nás môže inšpirovať k vykročeniu z vlastného tieňa a otvoriť nám úplne nové pocity zo seba a života, v ktorom môžeme naplno uplatniť svoj vlastný potenciál. 

Niekedy sa v tom však nedokážeme "spoznať", pretože máme oslabenú rozlišovaciu schopnosť.  Na to je ideálnym "bonzákom" naše telo. Telo nás nikdy neklame a povie pravdu. Je kľúčom k poznaniu a nesie v sebe všetko, čo pre svoj život potrebujeme. 

Vo voľnom neštruktúrovanom tanci to na svojich dielňach jasne vidím - zvesené plecia, oslabené svaly krčnej chrbtice, "ťažké nohy", zovretá hruď, stratené ruky v pohybe alebo úplne nepohyblivé a mnoho ďalších signálov, ktoré porozprávajú príbeh o človeku aj bez opisu slovom. 

NAOPAK - Vedomie TVORCU prezradí človeka pri odchode z dielní pevným postojom, otvorenou hruďou, správne posadenými lopatkami, pohybujúc sa v ľahkosti celou sálou, iskrou v očiach a nápaditým humorom. 

Charakteristickým znakom tohto vedomia je posilnená schopnosť a vôľa prijať plnú zodpovednosť za svoje myšlienky, pocity, slová a činy. V tele následne objavujeme euforickejšie pocity, ako je radosť, vďačnosť, súcit a v rovine myšlienok sa nám objavuje viac a viac nápadov na to ako obohatiť svoju každodennosť. 

Táto fáza nášho rastu má niekoľko rovín rozvoja cez, ktoré začíname vnímať viac to, čo chceme, nie to na čo sme naučení. Pozornosť obraciame k iným aktivitám a naprávame svoje hranice. Takto otváraný potenciál k nám priťahuje nových ľudí, príležitosti a v tom istom svete zrazu vidíme veci, ktoré  boli pre nás inokedy nemožné, či neviditeľné.